Vykorisťovanie ľudí je v „MÓDE!"

Autor: Lucia Durgalová | 27.3.2016 o 19:32 | (upravené 8.4.2016 o 16:59) Karma článku: 6,24 | Prečítané:  1690x

 Nejedna žena by povedala, že móda rovná sa krása, šaty, kabelky, topánky...To je z časti pravda,  ale...Módny priemysel má bohužiaľ okrem krásneho obalu v podobe produktov, ktoré denne nakupujeme aj temné stránky!

NEETICKÝ je jedným z viacerých hanlivých prívlastkov, ktorým môžeme označiť módny priemysel. Tety, šičky v krajinách tretieho sveta, vďaka ktorým sú poličky v obchodoch zaplnené najnovšími kúskami oblečenia pracujú v neľudských podmienkach. Týchto tiet je viac než dosť. V módnych fabrikách alebo vo sweatshopoch pracuje totiž viac ako 30 miliónov ľudí, pričom väčšina z nich žije, alebo skôr prežíva v modernom otroctve.

Dlhý pracovný čas je jedným z mnohých kameňov úrazu, s ktorým musia šičky v rozvojových krajinách zápasiť každý deň. O osem hodinovom pracovnom čase (aký máme na Slovensku) môže zamestnankyňa textilnej fabriky iba snívať. Svedčí  o tom aj dokument britskej televízie BBC, ktorý priniesol šokujúce odhalenia. Podľa tohto dokumentu trvá jedna zmena šičky z Bangladeshu až  devätnásť hodín.  Jej pracovný deň sa začína o siedmej ráno a končí o tretej ráno. Takýto kolobeh sa opakuje každý deň. Odmenou za devätnásť hodinovú „makačku“ sú  približne dve eurá.  Z takého finančného ohodnotenia nemá šička šancu uživiť samu seba, nie to ešte svoju rodinu.  A tak žijú tieto ženy aj so svojimi rodinami na  hranici chudoby, dokonca často zomierajú na vyhladovanie.

Počas šichty musia „robotníčky“ pracovať usilovne ako včielky a bezchybne ako roboty, ktoré nemajú základné biologické potreby. Kanadská novinárka Naomi Kleinova, ktorá pátrala po nekalostiach módneho priemyslu, bola svedkom toho, ako fabriky značiek Guess a Gap na Filipínach a v Indonézii nútili svoje zamestnankyne vykonávať potrebu do umelých vreciek pod strojmi. Navyše miestnosť v ktorej ženy pracovali dlhé hodiny nemala  okná ani ventiláciu.

Bezpečnosť práce je ďalším nedostatkom textilných fabrík. Zamestnankyne  sú denne vystavené práci so škodlivými látkami. Stoja pri kadiach plných chemikálii a farieb, ktoré okrem toho, že znečisťujú životné prostredie spôsobujú človeku vážne zdravotné problémy. Ochranný odev alebo masky na tvár, ktoré by zabránili vdychovaniu toxických látok sú raritou. Následkom toho je, že ženy majú problémy s dýchaním a trpia rôznymi chorobami ako napríklad zápalmi kože. Mnohé sa dožívajú 30 až 40 rokov, ak dovtedy nezomrú na už spomínané vyhladovanie.  Vrátim  sa trochu v čase. Dokonalým  príkladom, kedy bola otázka bezpečnosti práce absolútne zanedbaná, bol pád budovy v Bangladeši.  Písal sa rok 2013. Fabrika Rana Plaza, v ktorej sídlilo päť textilných závodov a v ktorej akurát pracovali ľudia sa zrútila. To je veľmi smutné! Ešte smutnejšie a zarážajúcejšie je, že vedenie fabriky bolo o možnom zrútení budovy informované, pretože sa v nej našli trhliny.  Žiaľ toto varovanie bolo ako keby hluché. Zamestnanci začali pracovať ako v bežný deň a veľké vibrácie zapríčinili pád budovy, ktorá zobrala život vyše 1000 ľudom.

Nielen ženy ale aj maloleté deti sú často zneužívané na prácu v továrňach. Nedávno sa priznala známa švédska značka H&M a britský Next, že ich tureckí dodávatelia zamestnávali vo svojich fabrikách deti sýrskych utečencov, ktoré nemali ani 12 rokov. H&M a Next sa rozhodli svoj ohavný prehrešok vylepšiť  tak, že finančne podporia postihnuté rodiny a deťom zabezpečia namiesto práce školskú dochádzku. Centrum obchodu, ľudských práv a zdrojov (BHRRC) pri tejto príležitosti vtedy vyzvalo aj iné veľké značky, aby preverili svoje textilné továrne v Turecku. Množstvo z oslovených firiem však na tieto výzvy nereagovalo, alebo sa k tejto téme odmietlo vyjadriť. Nebolo  preto možné určiť značky, ktoré v Turecku využívali a pravdepodobne aj využívajú neplnoleté deti ako lacnú pracovnú silu.    

Veru, aj takáto je móda. Na jednej strane krásne šaty a na strane druhej zúbožený ľudský život. Módny priemysel jednoducho ťaží z nešťastia bezbranných ľudí. Šetrí tam, kde by šetriť nemal. Známe značky vykorisťujú ľudské bytosti, bez toho aby rešpektovali dodržiavanie základných ľudských práv. Na druhej strane investujú veľké peniaze do reklamy a propagácie svojich produktov. Tvárami značiek sa stávajú príťažlivé a sympatické modelky, za ktorých úsmevmi nevidíme hrôzu a neľudskosť módneho priemyslu. A tak  my konzumenti jednoducho hráme ich hru - nakupujeme. Predpokladám, že väčšina ľudí o spomínaných nekalostiach módy už čo to  počula, ale po pravde koľkí z nás si pri bezhlavom nakupovaní spomenú na to, "kto to na nás ušil!?"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?